Gabriel: Presvedčenia a tvrdohlavosť
Gabriel, 22.3.2010
Vitaj, Gabriel.
Úľava znovu sa k tebe dostať… 
Haha… Michael povedal, že so mnou máš hovoriť o sile našej vôle.
A o tom, čomu veríte; a o tom, ako vzdorujete. Do poslednej chvíle, kým vás k niečomu nezlomíme
No daj.
Ty si výborný príklad…
Ale nie… dokelu.
Niečo sa ti stalo; v piatok. Alebo skôr zo štvrtka na piatok; a potom sme ťa museli vykopávať nahor cez ľudí, lebo si nás odmietala prijímať
Hej; priznávam. Ale podarilo sa vám vykopať ma nahor.
Vieš, čo je špeciálne zaujímavé? Že len asi deň predtým si Michaelovi celkom vážne povedala, že je jedno, či si niečo len nahováraš alebo je to naozaj pravda; že kým ti to nevadí, a kým to nevadí jemu, tak je to v poriadku. A potom došlo k tomu incidentu; bol z teba drak. Nie preto, že si nám chcela ublížiť; len preto, že si potrebovala mať „čistú hlavu“, ako si to nazvala. A vypla si; bola si nervózna, zúrivá, unavená, ale tvrdohlavo si odmietala vyrovnanie. Na istý čas si bola spokojná sama so sebou; vlastne pomerne dlho. Dobre, že sa nevydržíš hnevať naozaj dlho…
Fajn; už si ma odhalil a teraz?
To je dobrý príklad, ako dokážete niečomu veriť a odmietať akúkoľvek inú možnosť; dokonca aj vtedy, keď je pre vás oveľa výhodnejšia ako tá, ktorej sa tak urputne držíte. To je sila vôle; ale ak sa len držíš presvedčenia bez pripustenia inej možnosti – ktorá je naozaj lepšia – tak je to obyčajná tvrdohlavosť. A ešte k tomu veľmi hlúpa tvrdohlavosť; ty si v piatok šomrala, že Michael je neskutočne tvrdohlavý, keď sa neustále pokúša potiahnuť ťa naspäť. Lenže moja drahá, pri tebe my jednoducho niekedy nemáme na výber a musíme byť zákonite tvrdohlavejší ako ty sama to ti je niekedy fuška
Ešte ideme rozoberať mňa?
Áno; ty si sa v tom svojom blate čľapkala dostatočne dlho, takže ma nechaj podržať ťa v ňom ešte chvíľu
Nepoviem, že sa za to hanbím; jednoducho som potrebovala „prekmit“.
Možno; ale až taká tvrdohlavá si naozaj nemusela byť
Ja sa nechcem hádať; ale začal to Michael.
Je jedno, kto to začal. Ale ty si s tým nechcela skončiť, to je ten problém
Už si ma doplietol; môžeme prejsť k všeobecným vyjadreniam alebo mi ešte budeš tú hlavu držať v blate?
Dohodnime sa takto; ja ti podržím hlavu v blate, ty budeš počúvať a ja budem hovoriť všeobecne
Ideš.
Krok číslo jedna; premyslite si, prečo ste presvedčení o nejakých veciach. Krok číslo dva; aké sú iné možnosti? Aké sú iné presvedčenia a čo ich podporuje? Krok číslo tri; vychádza vaše presvedčenie naozaj z vášho vnútra alebo prichádza odniekiaľ zvonku? Krok číslo štyri; prehodnoťte vlastné presvedčenia a zvážte, či pre vás nie je lepšie zmeniť ich, pretože vašej podstate lepšie vyhovuje niečo iné. Krok číslo päť; prijímajte aj presvedčenia iných, pretože vás môžu obohatiť, nie nabúrať vaše vlastné presvedčenia. Chceš k tomu niečo povedať?
Glo glo…
Hrozne vtipné…
Už môžem tú hlavu vytiahnuť z blata?
Môžeš… čo už s tebou
Gabriel, tak čo s tým, čomu veríte vy a ako vám my vzdorujeme?
Tých päť krokov je niečo, čo by ste mali robiť zakaždým, keď k vám príde niečo, s čím sa nestotožňujete. Ja viem, je to proces, ktorý je takmer neustály… ale keď si ho zaužívate, bude to automatické. Vlastné presvedčenia sú v poriadku, ale musíte ich neustále prehodnocovať. Nič nie je večné; všetko sa neustále mení. Každý človek sa neustále mení. A preto by sa neustále malo meniť aj to, čo nosíte v sebe. Necháp ma zle; nehovorím o tom, že máte neustále zahadzovať niečo, čomu ste verili predtým. To sa nedá; boli by ste z toho takí rozhodení, že by ste nezvládali vlastný život. Skôr ide o úpravu; korekcie. Prvotný proces bude asi hĺbkovejší, ale potom už pôjde len o vyladenia, nie o budovanie od základov
Ešte niečo k tomu?
Myslím, že to stačí. Len preboha neulož tú hlavu zasa do blata…
Zdroj: angelarium.wordpress.com
